Treťohory
Treťohory sa začali asi pred 65 mil rokov. Rozdelujú sa na staršie a mladšie. Ponorené okraje pevnín sa zdvíhali nad morskú hladinu a z morí sa vynárali chrbty nových pohorí. V Európe vzniká súvislý horský pás Pyreneje-Alpy-Karpaty-Dináre, v Ázii Kaukaz, Himaláje a i., v Severnej Amerike Kordillery, v Južnej Amerike Andy atď. Rozloženie pevnín a morí nadobúda v podstate podobu, akú poznáme v súčasnosti.
V rastlinstve a živočíšstve treťohôr nastali ďalšie výrazné zmeny, najmä čo sa týka rozšírenia rôznych foriem cicavcov. Preto sa treťohory (kenozoikum - spolu so štvrtohorami) nazývajú aj érou cicavcov. Objavili sa prvé primáty.
V treťohorách pokračovala a vrcholila horotvorná činnosť - alpínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé ale postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori driekovce a numulity. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v mori sa začal podobať dnešnému. Žili v ňom Lastúrniky, ulitníky, koraly, ježkovia, kraby ale aj veľryby tulene a žraloky. Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, palmy, figovníky, magnólie. Vyskytovali sa aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny. Začal sa rozvíjať aj nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce. V jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny, z ktorých bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morskych zátokach vznikali ložiská ropy a zemného plynu.
V treťohorách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.
