Druhohory
13. 5. 2013
Druhohory sú érou relatívneho horotvorného pokoja. Začali sa asi pred 230 mil. rokov a skončili asi pred 65 mil. rokov. Vymedzil ich v roku 184 James Philips. Podľa prevládajúcich skamenelín a hornín sa druhohory delia na obdobia trias, jura a krieda. Podľa nálezov horninách bol život v druhohorách nesmierne bohatý a rôznorodý.
V druhohrách sa namiesto horotvorných pohybov uplatňujú miestne poklesy, ktoré sa prejavili prenikaním mora na pevninu. Na konci permu a na začiatku triasu existoval celosvetový kontinent - Pangea. Ten sa počas druhohôr opäť rozpadal na menšie kontinenty, ktoré sa od seba postupne vzďaľovali. Vznikal Atlantický a Indický oceán. Počas geologicky pokojného obdobia vznikali v mori vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce. V poslednom období druhohôr sa výrazne menil zemský povrch - začalo sa alpínske vrásnenie, ktoré trvá dodnes. Počas neho vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a iné pohoria.
Druhohory sa vyznačujú teplou klímou, ľadovce neboli ani na póloch. Oproti prvohorám nastali výrazné zmeny - koncom prvohôr celkom vyhynuli niektoré koraly, machovky a trilobity. Druhohory začínajú triasom, v ktorom bola súš veľmi zarovnaná. Pohoria boli v predošlom období zbrúsené vodou a vetrom. Plochú pevninu lemovali rozsiahle plytčiny s teplou vodou, v ktorých sa usádzali schránky mikroskopických organizmov. Prvýkrát sa objavili živočíchy na dvoch nohách a dinosaury. Z triasu sú prvý raz známe cicavce, zastúpené malými bylinožravými a hmyzožravými formami. Neboli väčšie ako dnešné zajace, pravdepodobne sa vyvinuli z plazov podobných anatómiou cicavcom. Mláďatá cicavcov cicajú materské mlieko a majú schopnosť udržať si svoju telesnú teplotu, napriek zmenám vonkajšej teploty. Sú teplokrvné, čiže môžu žiť na rozdiel od plazov aj v chladnejších oblastiach. Podľa nových výskumov boli teplokrvné aj niektoré dinosaury, ale nie na takej úrovni ako sú cicavce.
